преимущественный
praecipuus [a, um];
пшено
milium [ii, n];
обвинить, обвинять
accusare [1] (aliquem
cognomen [inis, n];
cognomentum [i, n];
agnomen [inis, n];
+ дать прозвище cognomen imponere;
+ к которому пристало прозвище «собака» cui canis cognomen adhaeret;