гармонь*harmonium [ii, n]
общинаcivitas [atis, f];
распадатьсяdiscedere [o, cessi,
vetare [1];obsaepire [io, sepsi, septum];includere [o, si, sum];praecludere;obdere [o, didi, ditum];officere [io, feci, fectum];+ (сама) природа преградила (Катону) путь Сиртами iter mediis natura vetabat Syrtibus (Catoni);